História

     Vychádzajúc z dostupných materiálov možno predpokladať, že obec Gruzovce vznikla v 14. storočí na zvykovom práve a doosídlená bola na nemeckom práve. Prví osadníci pochádzali buď z domácich starších dedín, alebo patrili k roľníkom prichádzajúcim z Halíča, nábožensky patriacim k východnému rítu.

    Obec je od okresného sídla Humenné vzdialená 5 km. V dostupných písomnostiach sa Gruzovce prvýkrát spomínajú v roku 1453 ako súčasť panstva Humenné, v súvislosti s majetkovým sporom Juraja a Antona Drughetovcov. Neskoršie tu mali svoje majetky aj Wandernathovci, Sennyeyovci, Szirmayovci a v 19. storočí Andrassyovci.

    Niektoré pramene, vychádzajúc zo znázornenia skrížených šípov na obecnej pečati z roku 1885, odvodzujú pomenovanie obce Gruzovce od ruského "groziť" či slovenského "hrozic" /šípmi/. Avšak ďalší atribút pečate - podkova - naznačuje zrejme remeselnícku zručnosť osadníkov a v tomto kontexte môžu skrížené šípy symbolizovať aj lovecké schopnosti obyvateľstva, prípadne bohatý lovecký revír v chotári obce. V každom prípade história dokladá, že Gruzovčania boli predovšetkým schopní roľníci. Poľnohospodárske prebytky predávali Gruzovčania na trhoch v neďalekom Humennom.

    Už od roku 1768 popisuje história Gruzovce ako jednu z dedinských pospolitostí, kde dedinčania neodovzávajú ani desiatok ani nevykonávajú prácu na panskom, lebo dedinská pospolitosť platí 126 rýnskych zlatých. Na čele tejto pospolitosti /obce/ stál richtár. V roku 1828 bol richtárom Gruzoviec Michal Hric. V ďalšom období, celých pätnásť rokov, bol richtárom obce Andrej Horváth, neskô Ján Rada, Pavol Kolesák, Pavol Kelčák.

    Okrem roľníctva sa Gruzovčania zaoberali aj prácou v lesoch a za obživou odchádzali do cudziny. Potvrdzuje to údaj zo začiatku tohoto storočia, keď v roku 1910 odišlo za prácou zo sto obyvateľov obce tridsaťdva do cudziny. Obrábanie pôdy a chov dobytka sa však pre Gruzovčanov stal na dlhé roky hlavným spôsobom obživy.

    Ráz života obce sa dlhé desaťročia nezmenil. Výraznejšie zmeny zaznamenávajú Gruzovce až koncom 50-tych rokov. V roku 1959 tu bolo založené jednotné roľnícke družstvo /predseda Ján Harvan/, ktoré sa v roku 1964 zlúčilo s JRD v Slovenskej Volovej a v roku 1968 s JRD v Ohradzanoch. V súčasnosti už pôsobí ako samostatné Poľnohospodárske družstvo Gruzovčík so sídlom v Slovenskej Volovej. V osemdesiatych rokoch sa v obci, ktorá sa už v roku 1966 administratívne zlúčila s obcou Slovenská Volova vybudovalo 11 rodinných domov a dokončený bol aj obecný vodovod /1983/. V roku 1991 sa Gruzovce opäť osamostatnili. V poslednom období zaznamenala obec množstvo pozitívnych zmien v oblasti skvalitnenia životného prostredia i rastu celkovej životnej úrovne. Bol vyčistený miestny potok, vykonala sa rekonštrukcia kultúrneho domu s okolím a oplotenie cintorína. Zabezpečili sa aj všetky doklady k započatiu plynofikácie obce.

    Miestni poľovníci, spolu s poľovníkmi zo Slovenskej Volovej, združení v PZ Javor obhospodarujú 1120 hektárový revír. Gruzovce dnes predstavujú obec s výraznou snahou o aktivizáciu spoločenského a kultúrneho života. Významnou mierou sa obecný úrad zaslúžil aj o poznanie obecnej histórie.

    „Napriek tomu, že Gruzovčanov čo do počtu nebolo nikdy veľa, dokázali zdatne priviesť svoju obec až do dnešných dní. Určite aj preto, že si dokázali nezištne pomáhať a tešiť sa z úspechov toho druhého. Skúsme byť takými aj v súčasnosti. Iba tak vytvoríme skutočný domov pre nás všetkých i budúce pokolenia Gruzovčanov. Na tejto spoločnej ceste nám všetkým želá veľa zdravia, úspechov, vzájomného pochopenia a Božieho požehnania.“

                                                                                                                                                    Monika Tkáčová, starostkyňa obce

   Náboženský život

    Spôsob osídlenia obce sa prejavil aj v náboženskom živote. Údaje z roku 1851 zaznamenávajú v Gruzovciach 76 rímskokatolíkov, 70 gréckokatolíkov a 9 židov. O tridsať rokov neskôr tu žilo 36 rímskokatolíkov, 50 gréckokatolíkov a 23 židov. V roku 1907 sa k rímskokatolíckemu vierovyznaniu prihlásilo 80 obyvateľov, ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu 61 obyvateľov a k židovskému 6 obyvateľov obce.

    Napriek dlhoročným snahám samotné Gruzovce vlastný bohostánok nemali. Ich úsilie sa začalo zhmotňovať od 1. mája 1968, kedy sa začal prvý výkop základov budúceho kostola. Po dvoch rokoch intenzívnej a namáhavej práce sa 31. mája 1970 konala posviacka nového kostola. Hlavným organizátorom výstavby kostola v Gruzovciach bol Štefan Terek, starší /narodený v roku 1915/, ktorý pôsobil ako kostolník až do roku 1995.